Před sto sedmdesáti lety, v roce 1850, vydal Jan Evangelista
Purkyně (1787–1869) anonymní komentář k tehdy, stejně jako dnes,
široce rozebíraným názorům o tom, zda je Země bytost, zda má svého
vlastního ducha a jak probíhala evoluce. Této dlouhé nedokončené
eseji dal romantický název Útržky ze zápisníku zemřelého
přírodovědce. Ve filosofickém vyznání a syntéze životních názorů
nejvýznamnějšího českého přírodovědce jeho doby můžeme spatřovat
klasické dílo české literatury poloviny 19. století, které však
mělo historickou smůlu v tom, že vyšlo anonymně, německy a daleko
od Prahy. Lze ho číst jako pohled na evoluci před Darwinem i jako
naturfilosofický a poetický doplněk díla K. H. Máchy či B. Němcové,
se kterými souzní. Ve středoevropském prostoru mají zápisky
„zemřelého“ přírodovědce podobné postavení jako v anglosaském světě
esej Edgara A. Poea o hmotném a duchovním vesmíru Eureka. Purkyňův
spis je tak součástí úvah, jakými se Evropa i Amerika zabývaly
kolem bouřlivého roku 1848, aby v proudu změn pochopily své místo.
Tato kniha v novém, upraveném vydání přináší komentovaný úplný
překlad Purkyňova klasického textu a sborník statí, který
uspořádali Tomáš Hermann a Václav Cílek. Filosofující přírodovědci
a historici vědy zde z různých stran přibližují Purkyňův text, ať z
hlediska souvislostí doby jeho vzniku, dějin jeho působení nebo
inspirací pro dobu naši. Svazek tak představuje svérázný příspěvek
k dějinám vědy, české a evropské kultuře 19. století i problémům
vztahu vědy, kultury, života a umění.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Útržky ze zápisníku zemřelého přírodověd je 20,13 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...