7. apríla 1944 sa v koncentračnom tábore v Brezinke, ktorý bol
súčasťou koncentračného a vyhladzovacieho tábora Osvienčim,
rozzvučali poplašné sirény. Ohlasovali útek dvoch väzňov. Tento
hrdinský čin sa ako jedným z mála podaril dvom slovenským židovským
väzňom Rudolfovi Vrbovi a Alfredovi Wetzlerovi. Živé rozprávanie
zavedie čitateľa priamo doprostred diania a spolu s autorom, ešte
mladíkom Rudolfom Vrbom, prežíva jeho pokus o útek z fašistického
Slovenského štátu do Maďarska, opätovný návrat domov, kde sa
dostane do tábora v Novákoch, odkiaľ ho pošlú transportom, ktorý
mieri do Osvienčimu. Tu zažíva ukrutné ponižovanie, neľudské
zaobchádzanie, týranie a je svedkom strašnej smrti tisícov
tamojších väzňov. Ocitá sa uprostred obrovskej a neľudskej
mašinérie smrti, ktorú vytvorila Nemecká ríša a usilovala sa ju za
každú cenu pred verejnosťou utajiť a rozhodne sa utiecť...
Neuveriteľné! A presne takto zareagovali aj poprední predstavitelia
židovskej komunity, cirkevní predstavitelia a štátnici, keď si po
úteku bývalých väzňov prečítali Správu Rudolfa Vrbu a Alfreda
Wetzlera, ktorá je súčasťou knihy. Okrem nej je do knihy zaradených
aj niekoľko ďalších dokumentov, napríklad svedecká výpoveď Rudolfa
Vrbu na súdnom procese s Adolfom Eichmannom, štúdia Rudolfa Vrbu
Úloha holokaustu v nemeckej ekonomike a vojenská stratégia, správa
Rudolfa Vrbu Prípravy na holokaust v Maďarsku: výpoveď očitého
svedka alebo Doslov Johna S. Conwaya, profesora histórie na
University of British Columbia, Vancouver, B.C., Kanada, pod názvom
Význam správy Vrba ? Wetzler o Osvienčime-Brezinke.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...