S univerzitním profesorem Karlem Klímou o proměnách ústav v
kontextu doby, o smyslu ústavnosti, kterou se politické strany
snaží lámat ke svému volebnímu prospěchu, a o významu ústavního
soudnictví pro stabilitu politického systému Geniální filozofové
již v 18. století načrtli vizi ústavy jako jakési společenské
smlouvy, podle níž se svobodní občané dohodnou na výkonu moci. Po
konstitučních monarchiích a nejstarší platné ústavnosti americké se
až po 2. světové válce ukazuje, jaký význam má ústava pro nastavení
demokracie a její ochranu. Karel Klíma jako mezinárodně uznávaný
profesor, který nedávno završil 30 let působení v orgánech Světové
asociace ústavního práva, tento vývoj hodnotí, a to na pozadí
vlastního občanského a profesního života. Mluví otevřeně o životě
na pražské právnické fakultě v letech normalizačních i za
revolučních změn. Jako jeden z katederních zakladatelů plzeňské
právnické fakulty a první předseda akademického senátu se tvořivě
podílel na jejím rozkvětu a především na rozvoji její mezinárodní
spolupráce. V souvislosti se známým skandálem na plzeňských právech
jako první po mnoha letech přináší nové argumenty, které ukazují
tehdejší mediální degradaci i všeho dobrého, co fakulta
představovala, což vedlo k poškození mnoha poctivých studentů a
učitelů. Kniha není pouze životopisným vyznáním. Její podstatnou
část tvoří disputace, tedy odpovědi profesora Karla Klímy na
stěžejní otázky života české ústavy za třicet let jejího
politického života, a to včetně trvalých pokusů politiků ji
přizpůsobovat svým okamžitým, zejména volebním cílům. Ukazuje také
na vývoj pozice Ústavního soudu jako jediného možného korektora v
zásadě nestabilní parlamentní politiky, a tím i na faktické
politologické změny v ústavní dělbě moci.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...