Niečo sa pokazilo. Optimizmus zo začiatku tisícročia dnes
vystriedali obavy a neistota. Najprv euro-americká finančná, potom
globálna ekonomická a s ňou spojená sociálna kríza, i zdanlivo
nesúvisiaca klimatická zmena. Rastie hrozba vojenských konfliktov,
terorizmu, sťahovania či migrácie ľudí a národov. Skryte narastá
zásadný existenciálny konflikt ľudskej kultúry so Zemou. Chýba nám
skúsenosť, hodnoty i program pre život v materiálne a duchovne
rozmanitom svete. Pribúdajú však aj výzvy ekologicky cítiacich
ľudí, vedcov a inštitúcií na zmenu súčasnej civilizácie a
vytvorenie nového vzťahu ľudí k prírode. Väčšinou ešte nejde o
ucelené návody na riešenie, ale len o obavy a úzko orientované
úvahy, morálne apelovanie a súpisy zbožných prianí. Dokonca aj
pápež, riskujúc exkomunikáciu konzervatívnym krídlom cirkvi, vyzval
v encyklike Laudato Sí všetkých ľudí k starostlivosti o spoločný
planetárny domov. A to nielen na základe viery, ale aj v súlade s
poznatkami dnešnej vedy. Originálna koncepcia českého filozofa
Josefa Šmajsa ponúka univerzálne prijateľné riešenia vychádzajúce z
ontologickej podstaty našich súčasných problémov. Zdôvodňuje
odmietnutie antropocentrizmu a žiada uznanie nadradenosti a práv
Zeme nad právami, slobodami a výsadami ľudí. Ľudská kultúra nie je
pokračovaním evolúcie prírody, ale opozičným umelým systémom, ktorý
dnes Zem budúcim generáciam pustoší. Ústava Zeme môže byť tou
správnou odpoveďou – posúďte sami a staňte sa spolutvorcami novej
duchovnej paradigmy.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...