Kniha se zabývá vztahem ústavy a práva Evropské unie.V případě
jejich rozporu přináší argumenty pro přednost ústavy, pakliže jsou
členské státy suverénními státy. Ústava je nejvyšší a základní
právní pramen státu. V případě střetu hodnot obsažených v ústavě
členského státu Evropské unie a práva Evropské unie je střet nutno
řešit podle obecného vztahu ústavního práva členského státu a práva
Evropské unie. V Ústavě ČR je stanovena přednost ratifikovaných
mezinárodních smluv před zákony. Tato přednost se však nevztahuje
na ústavní zákony. Opačná teorie přednosti práva EU před celým
právním řádem členského státu, tedy i jeho ústavou, je založena na
judikatuře Soudního dvora Evropské unie, nemá však oporu v
mezinárodních smlouvách o Evropské unii. Otázka přednosti
konkrétního právního řádu je spojena s otázkou suverenity. Pokud
členský stát vstupem do Evropské unie neztrácí svou suverenitu,
platí, že nad jeho nejvyššími právními normami – ústavou – nemůže
být nadřazeno právo jiného subjektu, včetně Evropské unie. Pakliže
nadřadíme právo Evropské unie nad ústavy jejích členských států i
bez souhlasu těchto členských států, vstupem do Evropské unie
ztrácí členský stát suverenitu. Jelikož v přístupové smlouvě,
kterou podepsala Česká republika před vstupem do Evropské unie,
není stanoveno, že Česká republika ztrácí svou suverenitu, a rovněž
tam není stanovena zásada přednosti práva EU vůči ústavním zákonům
republiky, je Česká republika stále suverénním státem. Její
základní hodnoty jsou vyjádřeny v ústavě a nepodléhají žádnému
cizímu právnímu řádu.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...