Jubilejní publikace Ústavu slavistiky k 100. výročí založení
Masarykovy univerzity představuje přehledný průřez dějinami
pracoviště od jeho založení v roce 1995 po současnost včetně
stručné analýzy současného stavu a výhledu do budoucnosti. Brožura
Ústav slavistiky. Východiska a perspektivy obsahuje celkem deset
příspěvků, jejichž autory jsou členové ústavu. Její součást tvoří
také obrazová příloha. Názorně text doplňuje a odkazuje k stěžejním
osobnostem působícím na ústavu, stejně jako k významným událostem,
které se na ústavu konaly v průběhu posledních let. Úvodní studie
vedoucího Ústavu slavistiky Iva Pospíšila pojednává o formování
brněnské slavistiky, okolnostech založení ústavu a také o
významných slavistech, kteří slavistiku na Masarykově univerzitě
formovali, např. Sergij Vilinskij, Frank Wollman, Roman Jakobson,
Radoslav Večerka, Roman Mrázek, Danuše Kšicová, Stanislav Žaža,
Ivan Dorovský a mnozí jiní. Aktuálnímu směrování Semináře
východoslovanských jazyků a literatur se věnuje Aleš Brandner. Více
o metodologickém zaměření brněnské literárněvědné rusistiky a
ukrajinistiky přináší další studie Iva Pospíšila. Studie Halyny
Myronové a Petra Kaliny mapují dějiny a současný stav ukrajinistiky
na Masarykově univerzitě. Pavel Krejčí poukázal na důležité místo,
jež na Ústavu slavistiky zaujímají balkanistika a jihoslovanské
jazyky a literatury. Dějiny a současnost v rámci výzkumu historie,
kultury a literatury jihoslovanských národů hodnotí studie Václava
Štěpánka. Krátkou historii brněnské slovakistiky shrnuje a na nové
směrování brněnské sorabistiky poukazuje opět studie z pera Iva
Pospíšila. Dějiny brněnské polonistiky ve své studii podrobně
popisuje Roman Madecki. Závěrečná studie Josefa Šaura ve
spoluautorství s Ivem Pospíšilem zachycuje zaměření, perspektivy i
úskalí oboru filologicko-areálová studia.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...