Trilógia pozostávajúca z próz Bdenie, Sny Olavove a Na sklonku dňa
patrí k vrcholným prozaickým dielam jedného z najvýznamnejších
žijúcich nórskych spisovateľov Jona Fosseho. V roku 2015 zaň autor
získal prestížnu cenu Severskej rady za literatúru. Baladický
príbeh muzikanta Asleho a jeho družky Alidy, dvoch mladých
milencov, je príbehom o veľkých témach: o láske, ktorá musí
prinášať fatálne obete, o osude, ktorý je milosťou i prekliatím a
pred ktorým nemožno ujsť, o smrti, ktorá nám našich blízkych berie
s definitívnou neúprosnosťou a zároveň ich takmer až desivo
sprítomňuje. V osobitom štýle rozprávania je obsiahnuté čosi až
prapôvodné, čím nabáda k asociáciám s biblickými textami a
staroseverskými literárnymi útvarmi. Bližšie neurčenou minulosťou,
miestami bezčasovosťou, v ktorej sa odohráva trilogický príbeh
Asleho a Alidy, ich predkov i potomkov, všetky tri texty balansujú
na hranici sna a skutočnosti: minulosť a prítomnosť sa prelínajú v
podchvíľou hmlistých, podchvíľou celkom zreteľných obrazoch, živí
vidia mŕtvych, ktorí sú takmer hmatateľne blízko, no predsa
nenávratne preč. Aj v tejto próze Jona Fosseho sa mnohé z deja
zámerne rozpráva len v náznakoch, čím sa vytvára nielen priestor
pre napätie medzi tušeným a rozprávaným, ale najmä pre
mnohoznačnosť, ktorej autor vo svojom esejistickom diele prisudzuje
etický rozmer. Príbehu i textu tak dominuje relatívnosť opozície
dobra a zla, ktorú tematizuje veľká časť Fosseho diela ako takého.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...