Kňaz, ktorý neposlúchal Vatikán, politik, ktorý bojoval s radikálmi
vo vlastnej strane, človek, ktorý sa stal protirečivým symbolom
celej éry. Prezident vojnovej Slovenskej republiky Jozef Tiso
dodnes rozdeľuje spoločnosť aj historikov. Ivan Kamenec sa vo
svojej monografii, ktorá vychádza v druhom, rozšírenom vydaní,
zameral predovšetkým na kľúčové vojnové roky, keď vyvrcholilo
pnutie v ľudovej strane aj v živote Jozefa Tisu, ktorý bol vždy
viac politikom než kňazom. Radikálne krídlo využívalo a neraz i
zneužívalo jeho pasivitu a „politiku menšieho zla“ na presadzovanie
vlastných plánov, koncepcií i osobných ambícií. Prezidentovi však
prenechávali plnú politickú zodpovednosť aj za svoje vlastné činy.
Vedome či nevedome z neho začali vytvárať budúceho martýra. Otázkou
podľa autora ostáva, či si introvertný Tiso uvedomoval svoj postup
na piedestál nedotknuteľnej autority, no tým aj absolútnej
zodpovednosti, a vlastne politickej i ľudskej osamotenosti. Na
konci svojho prezidentského obdobia nemal už vo vládnom tábore ani
vážneho súpera, ani rovnocenného partnera. Bol vlastne jedinou
integrujúcou osobnosťou zanikajúceho štátu. Zostal sám s obrovským
bremenom politickej a morálnej zodpovednosti.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...