A Tóték című kisregény - az Egyperces novellák mellett - Örkény
István (1912-1979) legismertebb és legjellegzetesebb műve. A könyv
alakban először 1967-ben megjelent rövid, alig százoldalas írásban
a szerző az abszurd és a groteszk csúcsait ostromolja - nem
véletlen, hogy a kisregény, illetve az abból készült színpadi
adaptáció nem egy mondata szállóigévé vált. ("Háromba vágtad, édes,
jó Lajosom?") Igaz, ez nem egyedül Örkény érdeme, hiszen a történet
alapján Latinovits Zoltán és Sinkovits Imre főszereplésével
készült, Isten hozta, őrnagy úr című, 1969-es Fábri Zoltán-film
nagyban hozzájárult ahhoz, hogy Tótékat az egész ország megismerje.
A Tóték drámaváltozatát nagy sikerrel játszották külföldön is,
többek között franciául is bemutatták, s az előadás 1971-ben
Párizsban elnyerte a Fekete Humor Nagydíját. Kétségtelen, hogy
Örkény e remekműve meg is érdemelte ezt a díjat, hiszen benne olyan
mondatok követik egymást, mint ez: "Kedves Mariska, ha esetleg egy
pópának öltözött öregasszony lépes mézet akarna sóra cserélni,
legyen szíves, lövesse főbe." vagy ez: "Még senki se szökött meg
azért, mert szájában (kizárólag elővigyázatossági okokból) egy
zseblámpát tartott."
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...