Teória liturgickej hudby sa usiluje vysvetliť posvätnú hudbu ako
súčasť liturgie, prejav, nástroj či výraz liturgie. Vymedzuje
antropologické východiská kresťanskej liturgickej hudby, všíma si
analógie medzi náboženstvom a hudbou a z pohľadu kognitívnych vied
sa usiluje vysvetliť pôsobenie hudby v rámci liturgických obradov.
Liturgická hudba je staršia než jej vedecká reflexia, liturgickú
hudbu možno pochopiť len na pozadí jej tradície. Preto je v knihe
načrtnutá logika vývoja liturgickej hudby, ako sa začala formovať v
apoštolských časoch a v prostredí prvých kresťanov prostého a
úprimného zmýšľania spontánne ako výraz ich kresťanskej viery
nezávisle od dobových filozofických a teoretických vysvetlení
hudby. Pritom aj jednoduchá hudba prvých kresťanov mala v sebe
potenciál bohatého rozvoja až k hudbe dnešných čias. Kniha
vymedzuje prínos jednotlivých historických epoch vo vývoji
liturgickej hudby i hudobného umenia vo všeobecnosti. Osobne si
pritom všíma najmä gregoriánsky chorál, vlastný spev rímskej
liturgie, i problematiku hudby v súčasnosti v rámci liturgickej
obnovy po Druhom vatikánskom koncile. Teória liturgickej hudby
preberá hudobné stvárnenie jednotlivých častí omše, najmä spevy
kňaza a odpovede veriacich, tradičné latinské spevy i spevy
omšového ordinária a propria v národných jazykoch, tradičné
chrámové piesne i módne spevy typu "gospel". Podobne preberá aj
liturgiu hodín, liturgický rok aj otázky uskutočňovania liturgickej
hudby v praxi. Pre väčšiu názornosť kniha podáva množstvo
vyobrazení a notových príkladov. Nakoniec kniha upozorňuje na
rozličné prístupy k riešeniu problémov liturgickej hudby.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...