Kniha vychází z přesvědčení, že literatura 19. století představuje
organický celek, jehož jednotu zavedené formule romantismus,
verismus, dekadence zastírají či fragmentarizují. Charakteristickým
momentem této jednoty je orientace romantické a postromantické
„imagery“ na téma pohlaví. Praz analyzuje tento fenomén v
řadě pronikavých kapitol. První kapitola je věnována „kráse
Medúzy“, tj. kráse, jež budí děs či smutek – motivu, jejž můžeme
nalézt v dlouhé řadě textů od Goetha a Shelleyho po Baudelaira a
D’Annunzia. Druhá kapitola je věnována metamorfózám
„Satana“, prastarého symbolu (Tasso, Marino, Milton, Blake atd.),
jenž znovu ožívá jakožto symbol transgrese v romantických figurách
psanců, „osudových mužů“ či ve fenoménu vampyrismu.
Sadistické tendence jsou zkoumány v kapitolách Ve znamení Božského
Markýze, „La belle dame sans merci“ a „Byzanc“. Korpus soustavných
a drobnohledných analýz uzavírá kapitola věnovaná D’Annunziovi a
jeho „smyslné lásce ke slovu“. Prazova kniha patří k dnes
již klasickým velkým syntézám typu Curtiovy Evropské literatury a
latinského středověku, Frazerovy Zlaté ratolesti či Burckhardtovy
Renesanční kultury v Itálii.
(DleposudkuKateřinyVinšové.) Mario Praz
(1896–1982) byl italský kulturní historik, komparatista a anglista,
literární a výtvarný historik a historik umění.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...