Podarí sa démonickému zloduchovi zmocniť mýtického kúzla Orientu a
s jeho pomocou ovládnuť svet?Austrálsky spisovateľ Guy Newell
Boothby (1867 – 1905) patril koncom 19. storočia medzi
najpopulárnejších autorov kriminálno-mystických románov v po
anglicky hovoriacom svete. Jeho verných čitateľov fascinovali
mierne ironické bizarné príbehy plné dômyselne skonštruovaných
zápletiek, exotických svetov a tajuplných mužov i žien. Boothby
síce spočiatku tvoril poviedky z austrálskeho života, ale veľmi
rýchlo pochopil, po čom milovníci dobrodružných knižiek prahnú a
začal sa naplno venovať žánrovej literatúre. Čoskoro sa stal jedným
z najvyhľadávanejších tvorcov detektívky, sci-fi a gotického
hororu. Jeho dielo je doslova zaplnené množstvom nevšedných postáv,
medzi ktorými vynikajú najmä oslniví darebáci. S veľkou obľubou
opisoval klasických nadprirodzených diablov z fin-de-siecle gothic,
miloval deformovaných šialencov, ale najväčšiu slávu mu priniesol
sofistikovaný medzinárodný majstrovský zločinec doktor Nikola,
ktorý sa neskôr stal predobrazom najväčšieho protivníka agenta 007
Jamesa Bonda v románoch Iana Fleminga. Najmä tvorcovia filmových
„bondoviek" sa pri stvárňovaní nadnárodného ničomníka Ernsta Stavro
Blofelda otvorene prihlásili k odkazu Boothbyho najznámejšej
postavy. Oslnený čitateľským úspechom a podporou svojho priateľa
Rudyarda Kiplinga chrlil Boothby jeden román za druhým a do svojej
náhlej smrti ich publikoval vyše päťdesiat. Jeho najoslnivejším
výtvorom však ostávajú knihy o nevšedných dobrodružstvách doktora
Nikolu. Tohto nepolapiteľného a mefistofelovsky oslnivého zloducha
s neuveriteľnými hypnotickými a okultnými schopnosťami označoval
George Orwell za svojho literárneho miláčika. Román Tajomný doktor
Nikola z roku 1895 je prvým zo slávnej série a v slovenskom
preklade sa jedna z najinšpiratívnejších postáv pop-kultúry 20.
storočia predstavuje po prvý raz.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...