V roku 1931 vyšla štúdia Symbolika kríža Reného Guénona. Jej
tematickým jadrom sa stáva symbol, patriaci podľa autorových slov
„do skupiny symbolov spoločných pre takmer všetky tradície, čo
považujeme za znak, že tieto symboly sú priamo späté s prvotnou
Tradíciou“: ide o symbol kríža. Guénon sa nezaoberá spojením kríža
s určitou konkrétnou náboženskou tradíciou a jej zakladajúcou
udalosťou, zaujíma vyššie hľadisko a venuje sa predstaveniu
univerzálnej hodnoty tohto symbolu, v tejto súvislosti formuluje
výčitku voči kresťanstvu, ktoré „akoby v istom zmysle zabudlo na
symbolický charakter kríža a vidí v ňom iba odkaz na určitú
historickú udalosť“. Guénon v knihe putuje naprieč rôznymi
duchovnými tradíciami, využívajúc svoje hlboké znalosti týchto
tradícií poukazuje na univerzálnu symboliku tvaru kríža, tá sa vo
svojom plnom rozvinutí stáva geometrickým a priestorovým zobrazením
duchovných možností ľudskej bytosti, ako aj sprostredkovateľom
poznatkov o usporiadaní Univerza, a je úzko spojená s koncepciami
mókše, Oslobodenia v hinduistickej tradícii, Univerzálneho Človeka
v ezoterickom islame či Adama Kadmona v hebrejskej kabale. Guénon
podrobne osvetľuje rôzne aspekty symboliky geometrického tvaru
kríža a jej súvislosti, vďaka autorovej dôkladnosti a znalosti
hlbokých spojitostí sa čitateľ môže dotknúť pravej funkcie tohto
univerzálneho symbolu: vonkajší geometrický tvar sa stáva obrazom
duchovnej cesty človeka putujúceho za Poznaním, fyzický priestor sa
vďaka rozvinutiu symboliky kríža zjednocuje s vnútorným priestorom
človeka.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...