První český výbor z díla jednoho z otců německého expresionismu,
jehož osmiverší Weltende (Světazmar) bývá pokládáno za „vstupní
báseň expresionismu, navozující celou škálu groteskního lyrismu…
Hoddis bývá nejčastěji uváděn jako jediný německý básník
předjímající surrealismus. Černý humor jeho poezie je dovršen i
krutým životním osudem: už před vypuknutím první světové války
upadá v šílenství, tráví pak dlouhá léta většinou v ústavech
choromyslných, na jaře 1942 mizí s transportem duševně chorých Židů
v neznámu…“(Ludvík Kundera). Výbor z Hoddisova díla obsahuje
podstatnou část dochovaného básnického odkazu včetně veršů z
pozůstalosti publikovaných poprvé v komentovaném souboru Dichtungen
und Briefe vydaném roku 2007 v Göttingenu. Vedle básnických skladeb
vyznívajících apokalypticky a psaných s výrazně ironizujícím
podtextem se autor představuje rovněž jako subtilní lyrik tíhnoucí
k evokaci antického mýtu (studoval starověké dějiny a klasickou
filologii) nebo k polemice s křesťanstvím (prošel katolickou
konverzí, aby se záhy s tímto vyznáním zas rozešel). Do výboru byl
zařazen i výběr z próz a fragmentů, např. texty O mně a o já,
Nepřítel, Konec doktora Hackera aj. K doplnění obrazu o Hoddisově
komplikovaných životních peripetiích a o marném hledání místa na
literárním výsluní jsou do svazku zařazeny také dopisy přátelům,
matce nebo milence a herečce Emmy Henningsové, která vystupovala v
pověstném mnichovském kabaretu Simplicissimus. Výbor uspořádala,
doslovem doplnila a z německých originálů přebásnila Zlata
Kufnerová. Knihu výtvarně doprovázejí reprodukce grafických listů
německých umělců (Nolde, Heckel, Grosz) z fondu grafické sbírky
Národní galerie v Praze.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...