Kniha sprístupňuje litera´rnu pamiatku 15. storočia, opisuju´cu
cestu kyjevského metropolitu Izidora na Florentsky´ koncil. Jej
jadro predstavujú zápisky člena Izidorovho sprievodu z cesty na
koncil a späť (1437 - 1440). Suzdaľský autor v nich s detskou
otvorenosťou voči svetu opisuje nemecké, talianske, chorvátske a
uhorské mestá – ich stavebné, kultúrne a umelecké výdobytky.
Travelóg zachytáva aj dianie na Florentskom koncile. Robí tak veľmi
vecným spôsobom, bez akýchkoľvek teologických pochybností. Udalosti
vo Ferrare a Florencii, ako i dôležité zastávky putovania, datuje s
veľkou presnosťou, čím sa radí k faktograficky spoľahlivým,
nepolemicky´m písomným pamiatkam spätým s cestou na koncil.
Vzácnosť Suzdaľského travelógu spočíva v tom, že vznikal simultánne
s opisovanými udalosťami – a tak je prvotným svedectvom o dianí vo
Florencii. Sprievodný text knihy pozostáva z komentárov, ktoré
dávajú putovanie suzdaľskej koncilovej delegácie do kontextu. Dôraz
na u´sek spiatočnej cesty, ktorý viedol aj územím súčasného
Slovenska, odkrýva hodnotu prameňa ako dokumentu o recepcii
Florentskej únie v Slovanmi osi´dleny´ch krajoch. Suzdaľský
travelóg je dôkazom o florentskej dejinnej stope, v našej súčasnej
historiografii temer odviatej – napriek tušeniu, že práve
Florentská únia trvalo ovplyvnila kultúrne a politické smerovanie
Uhorska a založila priaznivé podhubie pre myšlienku obnovenia
jednoty kresťanov. Komplexna´ interpreta´cia jedinečne´ho
historicke´ho prameňa, ktory´ dlho zosta´val na okraji vedeckého
sku´mania, predstavuje nóvum i v medzinárodnom kontexte, keďže
vtedajšie udalosti ukazuje v celkom inom svetle než etablovany´
historicky´ narati´v, formujúci sa v zložitom procese
antilatinsky´ch kompila´cii´ neskoršieho da´ta.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...