Dobrá praxe je způsob práce, který někdo vyzkoušel, uplatnil a
který se osvědčil. Kritériem osvědčení bývá shoda mínění
zainteresovaných subjektů. Dobrá praxe má mít doložitelný efekt (v
sociální práci např. vyřešení životní situace klienta) konstatovaný
subjektem nezávislým na poskytovateli programu/služby. Dobrá praxe
má být taková, která pro dosažení efektu vynakládá jen minimální
nutné prostředky. Dobrá praxe by také měla měnit životní situaci
klienta jen v minimální nutné míře. Publikace shrnuje výsledky
výzkumného šetření, které proběhlo v roce 2014. Bylo zaměřené na
popis a analýzu pracovních postupů OSPOD v ČR označovaných v
současnosti jako „dobrá praxe“. Jde o způsoby práce s rodinou,
které jsou efektivní a přinášejí rodině zlepšení její situace.
Pokládali jsme za podstatné zapojit do kvalitativního průzkumu
dobré praxe nejen sociální pracovníky, ale i rodiny, kterých se
intervence OSPOD týkají. Data od respondentů jsou prezentována jako
souhrny rozhovorů a excerpta z nich. Činnost OSPOD je v ČR dosud
širokou veřejností vnímána jako represivní a málo efektivní. Image
sociální práce neodpovídá jejímu významu pro společnost. Proto jsme
se zaměřili na ty způsoby práce OSPOD, které jsou funkční a
skutečně pomáhají. Věnovali jsme pozornost pracovníkům, kteří svoji
práci dělají podle mínění rodin, s nimiž pracují a podle mínění
profesionálů ze spolupracujících organizací, dobře. Ti mohou podle
našeho názoru inspirovat nejen sociální pracovníky, ale i odbornou
veřejnost.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...