Vznik této knihy byl motivován třemi otázkami: Co znamená stárnutí
na venkově? Jaké podoby zde má aktivní stárnutí? A je venkov místem
přátelským k vyššímu věku? Jednotící linkou studie jsou úvahy nad
tím, jakým způsobem gerontologické "brýle" mění pohled na venkov a
venkovské pohled na stárnutí, resp. co znamená městská hegemonie v
politikách stárnutí a proč je venkov vždy "až ten druhý". Publikace
představuje výzkum života starších obyvatel heterogenních
vesnických oblastí v České republice. Výsledky jsou založeny na
reprezentativním šetření zaměřeném na kvalitu života lidí ve věku
nad 60 let a na kvalitativních rozhovorech se seniory a seniorkami
v různých typech obcí a regionů. Studie jistě není kompletním
přehledem životních zkušeností a situací lidí vyššího věku žijících
na venkově, přesto ale prezentovaná data slouží jako důležitý
podklad k diskusi o některých mýtech spojených s venkovským životem
- vesnická idyla, vesnice jako stále a všude stejná, spíše stará,
pomalá a chudá, ale také přírodě blízká nebo sociálně soudržná.
Vesnická optika zase inovativním způsobem znovu otvírá některá z
velkých témat sociologie a politik stárnutí, zejména koncepty
"aktivního stárnutí" a "age-friendliness" (prostředí přátelská k
věku). Kniha tak staví most mezi zkoumáním venkova, nezřídka
opomíjejícím jeho seniorské obyvatele, a zkoumáním stárnutí, které
někdy přehlíží heterogenitu zkušeností formovaných prostředím.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...