Kniha se zabývá dopady jedné znejvětších sociokulturních změn
druhé poloviny 20. století, nebývalého nárůstu nové společenské
kategorie adolescentů. Autor rozebírá mentalitu těch, kdo se
nalézají vpřechodné životní fázi, pro kterou je
charakteristická neuzavřenost životních voleb. Tato nová sociální
kategorie co do svého počtu i významu neobyčejně sílí po druhé
světové válce, tedy vobdobí, které je přechodné též
zhlediska celé společnosti na cestě od společnosti průmyslové
kpostindustriální. Kniha analyzuje, jak vtéto situaci
došlo ke vzniku kultu věčného mládí, koncentrovaného kolem motivů
touhy bez hranic, popření autorit a iluze neomezené individuální
volby. Autor dokládá, nakolik kult věčného mládí inspiroval
takzvané postmoderní myšlení. Dále ukazuje, jak tento způsob
myšlení přetrvává i vsituaci, kdy se od přelomu 70. a 80. let
vynořují obrysy společnosti hypermoderní. Pečlivě budovaný kult
mládí převrací skutečné vztahy ve společnosti. Pomáhá zakrývat
fakt, že vlastnosti, které jsou přičítány mladé generaci, jsou ve
skutečnosti požadavky přicházející zvenčí a vyvolávané logikou
fungování firem, politiky a médií. Kult věčného mládí pomáhá
zastírat poměry, ve kterých vyrůstají nové generace, a odvádí
pozornost od skutečných problémů, jimž musejí čelit. Tento uměle
pěstovaný kult neúprosně popohání kvyšší výkonnosti
příslušníky všech generací vzájmu zvyšování profitu především
velkých firem a finančních trhů.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...