Spevy nádeje a radosti
Knihu kúpite v
1 e-shope
od
4,42 €
Gorila.sk
4,42 €
Skladom
(dodanie do 14 dní)
Krátky popis
Po prečítaní prekrásnej poézie 89-ročného kňaza Ondreja Metoda
Luckého, ktorá vyše päťdesiat rokov ležala ladom, som pochopil, že
ide o nebývalé vyznanie v štýle najväčších slovenských básnikov.
Keď som ho v máji 2008 navštívil, o všetko sa zaujímal, bol veľmi
milý, až príliš pokorný. Nepohyblivý, od roku 2005 s amputovanou
nohou, s jedinou radosťou: tvorbou pri starom písacom stroji.
Prísľubu vydania zbierky sa veľmi potešil. Sľub plním a rád vydávam
prvotinu tejto u nás temer neznámej osobnosti. Autor mi poslal
obratom svoj úvod – úprimnú Spoveď o živote, v ktorom po vzoprení
sa osudu dospel k syntéze hlbokej viery a lásky. Keby nebol jeho
život taký bolestný, nebolo by ani jeho básní. List z 27. júna 2008
zakončil slovami: Kiež sa Vám dielo, ktorému ste sa oddali, darí a
kiež budete stále na pomoci tým zabudnutým, ako som aj ja... V
nedeľu, 13. júla 2008 náhle zomrel, promócii svojich básní sa
nedožil: Hoc´ semä Božie ešte v hrsti mal, už rozhodiť ho
nestihol... Na jeho pohrebe bolo dvadsať ľudí, hudba nehrala, mladý
kaplán nespomenul, že pochovávame kňaza, ktorému sme zostali veľa
dĺžni. Od mladosti do posledného dychu bol básnikom a spisovateľom.
Rozvoju talentu a vydávaniu jeho diel zabránil najmä komunistický
režim, ktorý aj jeho život obrátil naruby. Bol prekladateľom z
latinčiny, taliančiny, nemčiny a gréčtiny, autorom divadelných
hier, zostavovateľom modlitieb a meditácií františkánskej
spirituality, básnikom, autorom najmä historických románov. Osudom,
tematikou aj štýlom je blízky G. Leopardimu, A. S. Puškinovi, R.
Dilongovi. V slovenskej poézii vytvoril zriedkavé tóny: pre chladné
prsty kostlivca som si ťa, dieťa, chovala..., uprostred lúky kľačal
kajúcnik..., a spovedal sa nebu z bied..., nútený jedno miesto
obývať, ja, človek s dušou nomáda..., kajúce kvety lilavé...,
smútok holých stien..., kým ešte nevieš nič o trpkej chuti
umierania...“ Hovory s dušou sú mystickou analógiou Piesne piesní.
Ľudsky nádherná je Meditácia v ruinách Dobrej Vody, o doráňaných
svedkoch časov dávno minulých. V básni Bedoval som v zrúcaninách
svätej Katarínky hovorí, že je to symbol našich bludných dôb a
kladie otázku: Za čie to hriechy trpí tento zhanobený chrám? Názov
zbierky a jej rozdelenie na časti navrhol autor v poslednom liste.
Meditácie hľadajúcej duše, až na stvoriteľskú Pieseň zrodenia,
prinášajú autobiografické básne plné bolesti, nostalgie a smútku,
ale aj viery, radosti a nádeje. Radostné stretnutia s prírodou
obsahujú spomienky na prechádzky Slovenskom, ktoré ho prinavrátili
na cestu vyrovnanosti a pokoja. V tretej časti sú vybrané tri básne
z dielka Sedemradostná Panna Mária, o ktorých autor povedal:
Fascinuje ma prepojenie radosti a bolesti v živote Panny Márie i v
živote každého z nás, lebo radosť zvyčajne predchádza bolesť a
bolesť je zasa zárukou a predpokladom budúcej radosti. Preto sú
pojmy Sedembolestná a Sedemradostná Panna ekvivalentné a patria
spolu, ako spolu patria v našom živote chvíle neúprosnej ťažoby a
chvíle utešlivej pohody. Ďalšie tri básne sú zo zbierky úvah a
poézie Sedem radostí svätého brata Františka z Assisi a posledné
tri zo zbierky básní Spomienky na svätého brata Františka.
Záverečné spomienky na autora sú od sestier Margity Trojanovskej a
Márie Škerlíkovej, priateľa Milana Kolejáka, študentky Lenky
Kristofčákovej a básnika Teodora Križku. Zbierku uzaviera
rozlúčkový prejav synovca autora Mariána Luckého na pohrebe. Leť
knižočka svetom, nájdi si čitateľov, poteš ich a vytvor cestu pre
vydanie rozsiahleho diela Ondreja Metoda Luckého. Jozef
Mikloško, vydavateľ