Před sto roky, když se krvavý zápas národů po čtyřech letech chýlí
ke konci, nabývá na obrátkách smrtonosná epidemie pověstná pandemie
španělské chřipky. Armáda mrtvých narůstá každým dnem, po
desetiletích budou epidemiologové mluvit o 20 až 50, někteří
dokonce o 100 milionech obětí chřipky na celém světě. Počet
vyhaslých lidských životů tak vysoce překračuje krvavou daň, kterou
si vybrala celá světová válka. Právě včas ke 100. výročí pandemie
předkládá historik lékařství Harald Salfellner bohatě ilustrovanou
publikaci, jež dnešnímu čtenáři tuto epidemii přibližuje v jejích
globálních souvislostech a dopadech. Ve 30 kapitolách autor líčí
nejasný původ nemoci, průběh jednotlivých vln i klinický obraz
obávaných zápalů plic, proti nimž jsou lékaři tehdy prakticky
bezmocní. Z nepřeberného množství použitých pramenů zřetelně
vystupuje i lidský rozměr pandemie, trýznivé umírání mladých
civilistů a vojáků, chroptění umírajících matek s kojenci v náručí.
Mezi miliony umírajících je i rakouský malíř Egon Schiele,
francouzský básník Guillaume Apollinaire, vrcholný představitel
českého výtvarného kubismu Bohumil Kubišta a Frederick Trump
dědeček pozdějšího prezidenta Spojených států. Tisíce lékařů a
zdravotních sester této smrtelné nemoci podlehnou při výkonu svého
povolání. Se svými více než 250 vyobrazeními je tato publikace o
španělské chřipce nejen první kronikou této epidemie v češtině,
nýbrž i fascinující cestou časem na osudová dějiště této největší
zdravotní katastrofy v dějinách lidstva.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...