Občanská společnost je dobře známým pojmem. Rostoucí frekvence, s
jakou spojení zaznívá, ovšem zároveň přispěla k tomu, že se
„občanská společnost“ vyprazdňuje. Hranice a obsah konceptu i jeho
role ve společnosti jsou značně nejasné. Současné společenské vědy
se soustředí spíše na empiricko-analytické zkoumání občanské
společnosti a často ponechávají dopady jejího rozdílného
normativního určení bez povšimnutí. Předkládaná kniha je sondou do
aktuálních normativních přístupů k vymezení občanské společnosti,
jak jsou obsaženy v politickém myšlení 20. a 21. století.
Nezastavuje se jen u přehledu vývoje pojmu a vztahu občanské
společnosti k různým pojetím legitimity a demokracie, ale
představuje občanskou společnost v mnoha jejích podobách: ve světle
neoliberálního myšlení, politického liberalismu, z perspektivy
současných nositelů republikánské tradice z řad republikanismu a
školy sociálního kapitálu i levicové kritické teorie. Zároveň
usiluje o kritický pohled na analyzované koncepty občanské
společnosti, v němž akcentuje především feministickou reakci. Díky
postupu, jenž kombinuje historické kořeny myšlení o občanské
společnosti s jejich současnými pokračovateli, jde tato kritická
studie za hranice konceptu samotného a přináší řadu postřehů, jež
se mnohem komplexněji dotýkají možností a mezí současné politické
filozofie.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...