Tomasz P. Terlikowski sa v knihe Slzy v La Salette podrobne zaoberá
históriou a obsahom zjavenia v tejto malej alpskej dedinke, ktoré
sa udialo pred takmer 180 rokmi. 19. septembra 1846 sa dvom deťom,
Melánii a Maximinovi, zjavila plačúca Madona, aby svetu odovzdala
posolstvo, ktoré sa nám napĺňa priamo pred očami. Odkaz La Salette
bije na poplach a hovorí, že je najvyšší čas vykročiť na cestu
pokánia, pretože sme opustili Boha. Odmietli sme pôst, každodennú
modlitbu, nedeľnú svätú omšu. Považujeme to za niečo bezvýznamné.
No Mária hovorí, že sú to skutky, ktoré menia chod sveta a prírody,
a táto malá, každodenná, takmer nepostrehnuteľná nevera Božieho
ľudu má obrovské dôsledky. Ona ako Hviezda ranná zostáva účastná na
diele spásy a jej orodovanie a zásluhy nás chránia pred dôsledkami
našich vlastných činov. Pomáha nám nájsť tvár milujúceho Boha a
volá nás len k tomu, čo od nás chce jej Syn. Rovnako ako v Káne
Galilejskej nás vyzýva: Urobte všetko, čo vám povie. Posolstvo z La
Salette nás vo svojej samotnej podstate vyzýva presne k tomu
istému. Vyzdvihuje význam mariánskej úcty, poukazuje na zdravé
chápanie Božej prozreteľnosti a napokon nás volá na „malú cestu
zbožnosti“ tak, ako ju chápala svätá Terézia z Lisieux a mnohí iní
mystici. Kiežby zjavenie v La Salette neotriaslo len Cirkvou, ale
každým jedným z nás, aby sme si uvedomili, že mierou našej svätosti
je verné nasledovanie Pánovho slova.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...