Slovenská národná strana 1918-1938

Publikácia sa prostredníctvom analýzy činnosti Slovenskej národnej strany (SNS) v rokoch 1918 – 1938 zameriava na vzťah politiky a ideológií na Slovensku v medzivojnovom období. Na tomto základe približuje profil strany, ktorá po prvej svetovej vojne v zmenených spoločensko-politických pomeroch prešla významnou programovou, personálnou i organizačnou transformáciou. Politiku založenú na slovenskom nacionalizme v medzivojnovom období rozvíjala aj v konfrontácii s pravicovými i ľavicovými prúdmi a na slovenskej scéne sa tak vyhranila ako zaujímavá a originálna, aj keď pomerne slabá politická sila. Cieľom sond do jej vnímania a postoja k nacionalizmu, autonomizmu, fašizmu, nacizmu, komunizmu i klerikalizmu, ako aj do oblasti praktickej spolupráce s inými subjektmi politického spektra ČSR je priblížiť čitateľovi dosiaľ nespracované témy našich dejín. Práca vznikla na základe výskumov v slovenských a zahraničných archívoch (Česká republika, Poľsko) a s použitím najnovšej literatúry. Úvod knihy približuje stav výskumu danej problematiky, poskytuje prehľad literatúry a v stručnom priereze pomáha čitateľovi zorientovať sa v základných časových, personálnych a programových otázkach vývoja SNS od jej povojnovej transformácie až po jej faktický zánik na konci roka 1938. Samotná téma knihy je obsiahnutá v troch blokoch s príslušnými podkapitolami. Prvý blok vysvetľuje základné politické a ideologické východiská strany, ktoré určovali jej politiku, vzťah k štátu, k politickému systému i k ostatným stranám. Ide predovšetkým o slovenský nacionalizmus, ako aj o vnímanie a formulovanie slovenskej otázky. Dôležitou súčasťou programu strany bola požiadavka autonómie Slovenska v rámci ČSR, v ktorej naplnení SNS videla potrebnú zmenu postavenia Slovenska v republike. Realizáciou samosprávy by sa podľa nej vytvorili dobré možnosti na riešenie pretrvávajúcich hospodárskych, sociálnych, kultúrnych i politických problémov Slovenska. Ťažiskovou témou druhého bloku je ideologická interpretácia medzinárodného vývoja po prvej svetovej vojne. V povojnovom nástupe ľavice a internacionalizmu SNS videla predovšetkým ohrozenie záujmov národného celku, pričom kritizovala uplatňovanie internacionálnych, ako aj stavovských princípov pri rozhodovaní o otázkach Slovenska. Argumentovala sociálnou a hospodárskou biedou Slovenska, ako aj kritikou šíriaceho sa komunizmu, jeho neverectva a materializmu, ktoré principiálne odporovali jej profilu. Preto pozitívne reagovala na myšlienkové prúdy, ktoré akcentovali národ a národné záujmy. Išlo predovšetkým o fašizmus v polovici 20. rokov a nacizmus na začiatku 30. rokov. Vnímala ich ako renesanciu národných ideálov a ich silnejúci vplyv považovala za prejav víťazstva nacionalizmu a pravice nad ľavicou a internacionalizmom. Na druhej strane však odlišovala myšlienkovú bázu pravicových diktatúr od praktickej politiky týchto štátov. Pri interpretácii ideologických stretov pravice a ľavice sa v tejto časti dáva priestor zahraničnopolitickým úvahám strany, otázkam foriem vlády – od parlamentnej demokracie po diktatúru, politického zriadenia či antisemitizmu. Tretí blok zachytáva postavenie SNS v stranícko-politickej štruktúre na základe vzťahov, kontaktov a spolupráce s nacionalistickými stranami a skupinami v ČSR. V prvom rade ide o autonomistickú Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu. Analýza ich vzťahu v 20. a 30. rokoch približuje úsilie dvoch autonomistických strán o spoluprácu, v ktorej však v konečnom dôsledku prevážili koncepčné i náboženské rozdiely, odlišné vnímanie autonómie Slovenska, ako aj rozdiely vyplývajúce z nerovnocenného postavenia oboch strán v slovenskej politike. Na báze nacionalizmu sa SNS usilovala spolupracovať aj s českými, resp. československými stranami a skupinami. Brzdou kooperácie sa stali odlišné predstavy a ambície týchto subjektov, predovšetkým však postoj k samobytnosti slovenského národa a k riešeniu otázky nemeckej menšiny. Prierez vzťahmi SNS k Československej národnodemokratickej strane, k Národnej obci fašistickej, k Národnej lige, k Vlajke, ako aj priblíženie úsilia o vytvorenie spoločného národne orientovaného opozičného bloku v ČSR s ambíciou prevziať moc a budovať národný štát pri splnení požiadaviek slovenských autonomistov, prináša nové pohľady na česko-slovenskú spoluprácu na báze nacionalizmu, ktorej dosiaľ slovenská historiografia venovala minimálnu pozornosť. Záver knihy prináša sumarizáciu politiky SNS a naznačuje východiská činnosti jej politikov (najmä mladšej generácie) po zániku strany (účasť v odboji, založenie a pôsobenie v Demokratickej strane).