Klasickým objektom kultúrnych vied sú javy poznačené spontánnosťou,
nachádzajúce sa mimo oblasti racionálnej regulácie a vnímané ako
prirodzené kultúrne entity v protiklade s „umelými“ objektmi,
vytvorenými s istým stupňom uvedomenosti. Významový komponent
„pestované“ (rastliny, mikroorganizmy) implicitne odkazuje na to,
že kultúra sa týka aj zasahovania človeka do prírody, a evokuje
predstavu kultivácie (kultivovania), čo navodzuje znalosť
historického koreňa výrazu kultúra, totiž faktu, že stopy vedú k
latinským výrazom cultura a cultus: výraz cultura agri sa vzťahuje
na obrábanie pôdy a výraz cultus deorum na uctievanie božstva. Z
tejto perspektívy kultúra sa ukazuje ako pôsobenie človeka na to,
čo je dané prírodou, a to tak, že poriadok prírody premieňa na ním
vytvorený poriadok. Keďže k prírode patrí aj to, čo pochádza od
prírody u samotného človeka (človek ako biologická bytosť),
súčasťou tohto premieňania je aj on sám. V interakcii človeka s
prírodou, z ktorej vzchádza náhrada prírodného poriadku poriadkom
vytvoreným človekom, je zárodok podnetu k hodnotiacemu vnímaniu
kultúry. (úryvok z textu)
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...