Kniha Sharpova pevnost přináší další z řady příběhů Richarda
Sharpa, nyní už praporečníka britské koloniální armády a hlavního
hrdiny mnohadílného seriálu Bernarda Cornwella, v němž autor líčí
boje Britů v Indii a později slavné bitvy napoleonských válek v
Evropě v letech 1799 až 1820. Je prosinec roku 1803 a Richard
Sharpe je jmenován praporečníkem armády sira Arthura Wellesleyho,
která se snaží dovést do konce takzvanou maráthskou válku o
nadvládu nad Indií. Sharpe, který si nemůže na novou hodnost
zvyknout a raději by zůstal seržantem, je ve svém novém pluku
pověřen nezajímavým posláním doprovázet výstrojní vlak. Při plnění
tohoto úkolu však odhalí rozsáhlou zpronevěru vojenského materiálu,
do níž je zapleten kromě jeho nového nadřízeného také Sharpův
odvěký nepřítel seržant Obadiah Hakeswill, který navíc ukradne
Sharpovi šperky z pokladu sultána Típúa. Obojí, umocněné starým
nepřátelstvím, je dostatečným důvodem k tomu, aby se proradný
seržant snažil Sharpa odstranit. Hakeswill má na své straně mocné
spojence, zatímco Sharpe se může spolehnout jen na vlastní důvtip a
statečnost, a také na osiřelého arabského chlapce. Situace, v níž
je Sharpe nucen čelit nesčetným ohrožením, ho nakonec dovede zpátky
k jeho původnímu třiatřicátému královskému pluku, s nímž se pod
velením plukovníka Wellesleyho (pozdějšího vévody z Wellingtonu)
zúčastní dobývání nedobytné pevnosti Gawilghur. V ní se shodou
okolností skrývá britský přeběhlík a zrádce William Dodd, kterého
Sharpe pronásledoval v předchozím příběhu Sharpův triumf. A zde, na
vysoko položené náhorní plošině, Sharpe opět bojuje za vítězství
Britů, ale především za vlastní hrdost.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...