Josef Šafařík's Seven Letters to Melin is a critique of a
reductionist technological approach to life and of man's alienation
from nature and from himself in the modern era. The book is
conceived as a series of letters to a certain Melin, in fact
Šafařík's alternative or former self as a working engineer who
believed in the value of science and technical progress. The
author, who has become more sceptical toward science and
technology, examines the case of artist Robert, who has committed
suicide, and mankind's search for meaning in life. Šafařík posits a
fundamental dichotomy between a spectator and a participant. A
spectator, embodied by the scientist, views the world from outside
and searches for explanations, while a participant, embodied by the
artist, creates the world through his own active engagement.
Šafařík argues for the primacy of artistic creativity over
scientific explanation, of 'truth' over 'correctness', of
internally felt moral agency over externally imposed social
morality, and of personal religious belief over organized churches.
Šafařík is neither anti-scientific nor anti-rational, and he
subjects mysticism to critical analysis. However, he argues for a
limited explanatory power of science and rejects the reductionist
version of science that denies meaning and value to what cannot be
measured or calculated. He also criticizes technology, the wage
economy and increased professionalization for alienating people
from the meaning of the activities in which they engage. Šafařík
concludes that artist Robert was killed by 'an excess of society's
rationalistic, moral and economic therapy' and a 'total lack of
human interest', which make the world 'unbreathable' for an artist.
The book was a major influence on Václav Havel, whose brother Ivan,
himself a scientist and philosopher, regards Seven Letters as an
'exceptionally contemporary' book that scientists 'should read'.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...