Jsou tady již po staletí, v dějinách mnohokrát prokázaly velkou
kuráž, stojí na nejnižším žebříčku církevní hierarchie, ale často
vykonávají nejtěžší práci. Pečují o nemocné, pracují v nápravných
zařízeních, sociálních službách a ve školách, pomáhají lidem na
misiích, můžeme je označit za zakladatelky hospicové péče. Starají
se o druhé bez ohledu na jejich víru, bohatství nebo jakoukoliv
jinou příslušnost. To, co někdo chápe jako svázanost, může jinému
přinášet svobodu. Snad i z toho důvodu v dávné minulosti přicházely
do řádu, aby získaly i vzdělání a nebyly jen hospodyněmi. Svou
jinakost nikomu nenutí, nesou ji směle. Dneska jich u nás můžeme
potkat už jen kolem tisíce. Často jsou vázány mlčenlivostí. Žijí v
ústraní. Málokdo nějakou osobně zná, vzbuzují v nás respekt a snad
i strach. Jaké je to nemít muže a dítě? Je jejich víra pevná, nebo
o ni musí stále bojovat? Odkud rostou kořeny západní vzdělanosti a
tradice? Lze zpřetrhat neblahé dědictví komunismu? Je možné vnitřní
svobodu svázat a uzavřít do cely? Mají z něčeho strach? Je
důležitější krása, nebo služba? Lze porozumět bez naslouchání? Co
si myslí o společnosti včera, dnes a zítra? A jedí o půlnoci
čokoládu? Báli byste se zeptat? Autorizované rozhovory se čtyřmi
generacemi řeholních sester sledují každodenní život těchto žen v
dobách komunistického Československa i v současnosti a přinášejí
autentický vhled do jejich tichých, avšak výjimečných osudů. Kniha
vychází s doslovem Vojtěcha Vlčka, historika zabývajícího se
pronásledováním katolické církve v Československu. Je doplněna
dobovými materiály a fotografiemi Jana Cágy, držitele mnoha ocenění
a několika Czech Press Photo. Publikace volně navazuje na úspěšný
dokumentární projekt Kamily Hladké Hornické vdovy, za který byla
autorka nominována na prestižní cenu Magnesia Litera v kategorii
publicistika.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...