V beletrii posledních let se najde jen málo knih, které by se
zabývaly naší nedávnou minulostí, a není snad jediné, jejímž
tématem by bylo období kolektivizace vesnice v 50. letech. V novele
Selský baroko se o takovou historickou reflexi pokouší Jiří Hájíček
(1967), autor generace, která vyrůstala dávno po tomto temném
období selských procesů. Příběh začíná zdánlivě nenápadně jednoho
horkého léta v zámeckém parku v Třeboni. Pavel Straňanský je
genealog, který sestavuje v archivech rodokmeny, většinou pro
zámožné emigranty, kteří ve staré vlasti hledají své kořeny. Jedna
neobvyklá zakázka jej však přivádí do historie poměrně nedávné a
před Pavlem náhle vyvstává příběh vesnické krásky Rozálie Zandlové
a sedláků z obce Tomašice. Osamělý hledač putuje po jihočeském
venkově, aby ze zápisů starých kronik a výpovědí pamětníků postupně
rekonstruoval příběh udání, které v 50. letech přivedlo několik
sedláků do vězení. Vše se však stále více zamotává a Pavel
zjišťuje, že jeho téměř detektivní pátrání, které jej přivádí až do
žhavé současnosti, namísto jasných odpovědí vyvolává jen další
otázky. A ty zůstávají vlastně stále stejné, ať se jedná o příběh
starý padesát let nebo několik týdnů. Jak by měl člověk zacházet s
vinou, pomstou, odpuštěním? Jakou moc má nad námi minulost?
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...