Miután hirtelenjében újra, de összességében már vagy ezredjére
rádöbbent, hogy egyszerűen képtelen megszokni a sötét világűr
rémítően végtelen „mélységét”, és szó szerint erőnek-erejével
kényszerítette ki magát a külső zsilipajtón… Manu megpihent
egyetlen pillanatra… majd miután az űrruha derekáról lelógó
biztosítókötél karabinerét az alattomosan benne munkálkodó pánik
ellenére is rutinos magabiztossággal a szerelőkorláthoz kapcsolta,
vontatottan „nem akarom” mozgással, mondhatni már-már majdhogynem
négykézláb megindult a napvitorla beragadt „csápja” felé… Miközben
mindvégig erőnek-erejével próbálta kizárólag a hamiskás
biztonságérzetet nyújtó hajótestre fókuszálni a tekintetét… Ameddig
csak lehetett. Vagyis addig a nem egészen negyed óráig, míg el nem
érte a biztos támpontokhoz ragaszkodó emberi agya által fentnek
kinevezett „hajóhát” azon pontját ahonnan már nem folytathatta
tovább ezt a furcsa „négykézlábasdit”… és bármennyire is ódzkodott
a következményektől, muszáj volt felegyenesednie… amihez előbb a
lábán viselt ormótlan csizmaorrokat egymás utánijában akkurátusan
beakasztotta a speciálisan erre a célra kialakított „papucsokba”…
majd a legalább ugyanannyira bumszli kesztyűbe bújtatott ujjainak
ezúttal már idegesen esetlen mozdulataival kiakasztotta a
karabinert… hogy szabályos lassított felvételként, szó szerint
milliméterről-milliméterre nyújtóztatva ki a lábait, tétován
felegyenesedhessen… És az űrhajó jótékony „fedezékéből” kibukkanva,
a Merkúr pályasugaránál jóval közelebbi, tőle alig hatvanmillió
kilométerre lángoló Nap minden mást elhomályosító fénye még a
speciális szűrőn keresztül is szinte azonnal elvakította!
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...