Název debutní sbírky Tomáše Tomáška vyznačuje dvojí pohyb, dvojí
způsob vzniku hornin, a to usazováním a vyvřením. Tento základní
obraz – v jedné, druhé, či obou složkách pohybu – prostupuje
komplementárně jak motivickou, tak stylovou stránkou této poezie.
Děje (slovesa) jsou tu na jedné straně substancializovány („v
prosátém světle / zajíkavý / ptačí zpěv // na vrcholu / osamělé
místo / modliteb“), matérie slov tuhne. Na druhé straně získávají
výpovědi na dynamičnosti vyráženými krátkými, často jednoslovnými
verši s apelativním obsahem, užitím paralelismů a refrénů. Tak i v
motivech: „sevření hmot povolí / [...] temnotami / krystaly počnou
/ růst“, ale jindy „bez hlesu ční / zelený křik // socha stromu“.
Povolování (změkčování) kontra tuhnutí, antropomorfizace kontra
zneživotnění – společným znakem těchto procesů je proměna. Tomáškův
výrazový minimalismus má jméno jemnost. Ta je totiž domnívám se
základem procesu, který se odehrává – budeme-li mluvit o
nejčastější autorově tematické poloze – mezi pozorovací schopností
poutníka česko-moravskou krajinou, utvářenou ještě dodnes
dominantně barokní dobou, a mezi záznamem básně, který otisk
krajiny do duše proměňuje v otisk duše do krajiny. V této jemnosti
je také ukryto autorovo já, jiným způsobem v básních nepřítomné, a
tedy ani nepostřehnutelné.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...