Finalista literárnej ceny Anasoft Litera
2007 Je noc a v Tabuku sa zažínajú svetlá. Z balkóna
môjho hotela v rybárskej dedinke Dahab ležiacej v juhovýchodnej
časti Sinajského polostrova pozorujem rovnaký obraz už druhý
mesiac. Už druhý mesiac premýšľam, ako napísať text, v ktorom by
som sa vyhol prvej osobe. V ktorom by som sa vyhol všetkým osobám.
Text neosobne presný bez metafory a prirovnania, text priezračný a
prostý ako odraz na hladine tunajšieho mora, píšem a už si
protirečím. Neodhadzujem, obrazne povediac, rebrík, len čo sa po
ňom dostanem hore, ba nevystúpim ani na jeho prvý stupienok,
pretože neviem, ktorým smerom sa vystupuje a ktorým sa schádza
nadol. "Neprď vyššie, ako máš riť." Odporúča múdre francúzske
príslovie, čím chce azda naznačiť, že dokiaľ to nejde ináč, bude
rozumné zostať pri tom, čo je. Nasledujúc vnútornú afinitu
podmienenú pamäťou predkov, upúšťam od svojho úsilia a zostanem pri
všetkom, čomu som sa chcel vyhnúť, no hlavne pri tom, čo som chcel
obísť najviac a čo sme navyknutí s takou ľahkovážnosťou, krajne
zarážajúcou nepresnosťou nazývať "ja"... Autor