V románu Samuraj (1980) navázal Šúsaku Endó na svou doposud
nejúspěšnější knihu Mlčení (1966, česky Vyšehrad 1987 a 2017). I v
Samurajovi se významný japonský prozaik 2. poloviny 20. století
vrací do období střetávání Japonska a japonské kultury s evropskými
mocnostmi a křesťanstvím. Tentokrát ale z obrácené perspektivy –
hrdiny knihy jsou Japonci, nikoli evropští misionáři. Strhující
příběh vychází ze skutečných historických událostí. Výměnou za
právo obchodovat se Západem se čtyři samurajové mají vydat na
misijní křížovou cestu napříč Japonskem. Jejich poslání předchází
dlouhá cesta do Evropy a španělské Ameriky, audience u papeže v
Římě a přijetí křtu, který vnímají jako prostředek k získání
náklonnosti Evropanů. Při návratu do Japonska však zjišťují, že
situace se mezitím změnila. Šógunát už o vazby se Západem nemá
zájem, křesťané jsou pronásledováni. Původní poslání a přípravy,
které družina samurajů dosud absolvovala, tak ztrácejí smysl.
Pragmaticky přijatý křest, cizí věrouka a nejasná víra, kterou
dosud vnitřně pohrdali, jsou to jediné, co jim zůstává. Důležité a
hluboké otázky po smyslu a podstatě víry, po vztahu člověka k jeho
kořenům a identitě, jsou dnes neméně aktuální než v době vzniku
knihy. Mistrné vypravěčství, propracovaná psychologie postav i
barvitá líčení z cesty japonských vyslanců do cizích světů, to vše
přispívá k atraktivnosti knihy jednoho z klasiků moderní japonské
literatury.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...