Nový román autora Selského baroka Románem Rybí krev pokračuje Jiří
Hájíček ve své linii venkovských próz (povídkový soubor Dřevěný
nůž, romány Zloději zelených koní a Selský baroko) a zavádí nás
tentokrát na jihočeský venkov přelomu osmdesátých a devadesátých
let dvacátého století. Po patnácti letech strávených v cizině se
Hana v roce 2008 vrací do polozatopené vesničky na břehu Vltavy,
kde vyrůstala, chtěla se vdát a být učitelkou ve zdejší
jednotřídce. Ale všechno je jinak – na vylidněné návsi stojí sama.
Má však odvahu podívat se zpátky, má odhodlání ptát se sebe samé i
lidí, kteří pro ni kdysi mnoho znamenali. Člověk po čtyřicítce si
chce udělat pořádek sám v sobě, uzavřít konečně staré záležitosti a
bolesti, říká Hana, když se po dlouhých letech setkává s otcem,
bratrem a kamarádkami z dětství. Po úspěšném románu Selský baroko
(Magnesia Litera 2006 za prózu), který tematizoval rozpad
tradičního venkova v padesátých letech minulého století, zkoumá
autor dál českou vesnici. Rybí krev je především příběhem rozpadu
jedné rodiny a vesnice za již zcela jiných společenských okolností.
Téma vysidlování a bourání obcí v důsledku výstavby jaderné
elektrárny se zdá veskrze současné, nevyhnutelné i dnes, kdy je
nejistý osud dalších vesnic, např. kvůli těžebním limitům v
hnědouhelné oblasti severních Čech. Rybí krev však není nějakým
„zeleným románem“, je to především poutavý lidský příběh tří
kamarádek z malé vesnice, které osud rozprášil do světa, příběh, v
němž se silně ozývá touha po rodinné soudržnosti, a také příběh o
síle lásky a odpuštění.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...