Soubor studií s komentovanou antologií textů Rukopisy
královédvorský a zelenohorský a česká věda (1817 – 1885)
představuje a dokumentuje proměny vztahu české společnosti k
Rukopisům královédvorskému a zelenohorskému v letech 1817 – 1885.
Na případě vědní a do diskursu vědy vstupující recepce studuje to,
jak „starobylé“ Rukopisy fungovaly při formování novodobého českého
národa v 19. století a jeho identitních modelů v dialogu s Evropou.
V obou Rukopisech, situovaných v případě některých skladeb do doby
českého pohanství, přitom nalézá okruhem falzátorů
(re)konstruované, dobově vlivné doklady původní přirozené kultury
Čechů, jejich společenských a uměleckých hodnot a vzdělanosti.
Rozlišuje Rukopisy od sebe a sleduje jejich dynamickou recepci,
její zvraty a osobnostní, institucionální a vědecky metodologické
faktory v období „zužujících se civilizací-ghett 19. století“;
situace, kdy Rukopisy byly užívány jako zástupný předmět kritiky
české národního programu. Soubor je rámován rokem 1885, kdy stála
česká společnost po takřka sedmi desetiletích veřejného uznání
Rukopisů, jejich zapojení do širokého národního diskursu formou
tzv. rukopisných „obran“ a ostrakizace jejich kritiků, v předvečer
zásadní kritiky Rukopisů jako novodobých falz, s níž vystoupili
roku 1886 T. G. Masaryk a jeho spolupracovníci.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...