Žádný jiný ze starožitných českých rodů se do naší historie
nezapsal tak, jak se to podařilo Rožmberkům (a jejich předkům
Vítkovcům). Navzdory faktu, že vymřeli po meči před více než pěti
sty lety, jako by byli stále mezi námi. Vděčíme jim za líbeznou
krajinu jižních Čech, protkanou rybníky, za gotické i renesanční
skvosty, ale také za věhlas, který kdysi daleko přesahoval hranice
Českých zemí. Vždyť v jejich rodokmenu nalezneme dvě české královny
– a kdo jiný mohl ohrožovat samotného krále či pomýšlet na polskou
korunu, než ten či onen vladař Domu rožmberského? Odvrácenou
stranou této nadčasovosti je však snůška omylů, polopravd i
zjevných lží, která byla v průběhu následujících věků na pány z
Růže navršena. Ne že by osud každého z nich nevydal přinejmenším na
román – a známý spisovatel a publicista Jan Bauer, který má coby
jihočeský patriot k této otázce mimořádně blízko, nás o tom čtivou
formou přesvědčuje. Je však třeba uvést na pravou míru nejen
zkarikovaný obraz zejména posledních dvou rožmberských vladařů, jak
jej předložily nedávná literatura a kinematografie, ale také mnohé
omyly, tradované i v seriózním dějepisectví. Pětilistá rožmberská
růže (stejně jako její sestra, růže pánů z Hradce) se v českém
středověku a raném novověku rozvinula do krásy a vůně, jež
okouzlily celou střední Evropu. A ačkoli byla v roce 1611
ustřižena, její výhonky stále kvetou v „zemi zamyšlené“… a v našich
srdcích. XI. svazek Edice Český ČAS budiž poutavou připomínkou
těch, kteří ji zasadili a starali se po dlouhá staletí o její
rozkvět – připomínkou dramatických osudů pánů z Růže.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...