Francouzský sochař Auguste Rodin ( 1840 - 1917) zásadním způsobem
ovlivnil vývoj světového sochařství na přelomu 19. a 20 století.
Bez nadsázky lze říci, že dějiny moderního sochařství začínají
Rodinem. Význam Rodina je však mnohem obsáhlejší. Vytvořil takovou
koncepci sochařské figury, která dokázala vyjádřit drama moderního
člověka. V roce 1902 Spolek Mánes a Akademie výtvarných umění
vybudovaly pro Rodinovu výstavu v zahradě Kinských secesní pavilon
podle návrhu Jana Kotěry. Rodin se zahájení výstavy osobně
zúčastnil. Společenský ohlas této výstavy zásadně proměnil české
umělecké prostředí a nadchl jej pro moderní umění. Ovlivnil celou
generací českých sochařů, mezi nejvýznamnější patřili Josef
Mařatka, Bohumil Kafka, Ladislav Šaloun, Stanislav Sucharda, Quido
Kocian a Jan Štursa a mnozí další. Ani v dalších generacích českých
umělců neochabl zájem o Rodina, naopak, ve třicátých letech (Josef
Wagner) zesílil a i později, v dobách socialistického realismu, byl
Rodin znovu pochopen jako zakladatel svobodné umělecké tvorby
vzdorující totalitě. Kniha je první českou monografií o Rodinovi,
zohledňuje výsledky současného mezinárodního bádání, pro Petra
Wittlicha, mezinárodně uznávaného odborníka na Rodinovo dílo, jde o
završení celoživotního zájmu o autora. Obrazová dokumentace
Rodinova díla je založena zejména na originálních dobových
fotografiích děl pocházejících ze sbírek Musée Rodin v Paříži a
dalších světových musejí. Součástí knihy je výběr významných textů
Rodina a o Rodinovi, podrobný Rodinův životopis a obsáhlá výběrová
bibliografie.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...