V novej zbierke Miroslava Brücka sa stlmená básnická projekcia
pomaly vynára z mapy času a mizne na konci (niekedy až)
minimalistickej plochy textu. Nostalgická atmosféra istej ľudskej
intimity má svoje motivické ťažisko v tieni, ktorý však nevrhá
alter ego básnika, ale bytie. Nejednoznačné prijímanie odvrátenej a
nesamozrejmej strany existencie (úzkosť, choroba, zánik, zdanlivá
absurdita života len zvyšujúca jeho nesmiernu cenu) je imanentnou
súčasťou naliehavosti, s akou vzniká Brückov text. Premýšľanie tu
má protirečivú podobu meditatívnej reflexie a pointa neraz
inklinuje ku kompaktnému, gnómickému paradoxu. Brück v novej
zbierke nemení zásadne svoju poetiku. Platí to o vnútorne
osvetlených príbehových miniatúrach, viac však azda o autorovej
nepríbehovej imaginácii. Čitateľ sa opäť v nejednej básni môže
spoľahnúť na (autorskou metódou) overený, spontánny prúd simultánne
radených obrazov, ktoré sú sémanticky zväčša autonómne viazané na
verš. Obraz sa mení, ale význam sa udržiava a variuje s každým
nasledujúcim veršom. Inak povedané, v procese čítania a recepcie
predstavujú tieto vizuálne záznamy na úrovni verša dôležité
stavebné piliere významového poľa, ktoré však získava svoju
definitívnu podobu až v pointe na ploche celej básne, ale niekedy
aj mimo textu či v prázdnom priestore za ním. Ďalší z dôležitých
princípov tejto autorskej poetiky je náznak, enigmatický presah,
ktorý subjekt explicitne pomenúva pomerom, v ktorom má byť „viac
zamlčaného ako vypovedaného.“ Poézia neraz vzniká za cenu ľudských
a životných prehier, utrpenia, bolesti, malých či ozajstných
tragédií, v Brückovom uchopení má tento deficit cennú umeleckú
podobu.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...