Publikace k první velké retrospektivní výstavě malíře a kreslíře
Radoslava Kutry. Autor patřil v šedesátých letech minulého století
k významným postavám olomoucké kultury. Po jeho odchodu do
švýcarského exilu v roce 1968 však jeho bohatá tvorba pro širokou
veřejnost pomalu upadala do zapomnění. Poprvé ji českému publiku po
letech vynuceného mlčení připomněl v roce 1991 v někdejším Kabinetu
grafiky Pavel Zatloukal. Od té doby se však Kutrova tvorba
rozrostla o další pozoruhodné polohy. Nehledě k tomu, že se v
Olomouci díky pomoci autora a rodiny podařilo poměrně nedávno
objevit významný konvolut jeho prací na papíře z období 40.–60.
let, které podstatně přispěly k poznání malířova tvůrčího vývoje.
Radoslav Kutra, žák Vlastimila Rady, se v úhrnu svého dosavadního
díla podílel na řešení aktuálních problémů, kterými se zabývali či
zabývají umělci na východ i na západ od našich hranic, nejméně
třikrát. Poprvé to bylo v první polovině 60. let, kdy malíř coby
bytostný figuralista reagoval po svém (tedy kvazifigurativně) na
vlnu materiálové abstrakce v cyklech Sprituálů, Monologů a
Materializací (1963–1965). Podruhé téměř souběžně cyklem Klíče
(1963–196), kdy vědomě a filozoficky originálně navázal na odkaz
Mondrianův. Za třetí závažný příspěvek lze pak považovat malířovu
tvorbu z posledních let, kdy jeho plátna poprvé po více jak
pětašedesáti letech různých experimentů, zjevných vrcholů, ale i
nezdarů, doslova vybuchují jako petardy a přitahují diváka svou
plodivou energií.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...