Prózy Dušana Mitanu (1946) obsahujú výber z jeho prozaickej a
básnickej tvorby od šesťdesiatych rokov 20. storočia po nulté roky
21. storočia. Zahŕňajú výber poviedok zo šesťdesiatych až
deväťdesiatych rokov, novelu Patagónia (1972), román Zjavenie
(2005) a výber z dvoch básnických zbierok Krutohry (1991) a
Maranatha (1996). Výber sprevádzajú Mitanove rozhovory, ktoré su
neodmysliteľnou súčasťou jeho diela a poskytujú dobrú predstavu o
autorovom vnímaní, cítení, uvažovaní a nazeraní na stav sveta.
Súčasťou výberu je aj Mitanova esejistická tvorba, v ktorej
sformuloval základ svojej estetiky konkrétnej iracionality,
inšpirovanej paranoicko-kritickou metódou Salvadora Dalího. V malej
miere je zastúpená aj Mitanova spoločenská a politická
publicistika, a to najmä z deväťdesiatych rokov, keď sa rozhodovalo
o dnešnom mieste Slovenska v slobodnom svete. Kritické ohlasy na
dielo Dušana Mitanu sú okrem vstupnej pasáže Tomáša Horvátha z jeho
monografie Dušan Mitana (2000) zahrnuté do troch trsov, pričom ich
súčasťou sú aj ukážky z mitanovských monografií Kristíny Krnovej
(1995) a Lenky Ďuranovej (2010). Prvý trs sa sústreďuje na
literárny škandál s ideologickým pozadím okolo autorovej prvej
poviedkovej knihy Psie dni (1970), ktorý dáva nahliadnuť do
absurdnosti dobových kritérií pri posudzovaní literatúry. Druhý trs
je výrazom priazne literárnych kolegov a priateľov k Mitanovmu
dielu v danteovskom čase, keď „život náš je v polovici púte“. Tretí
trs kriticky obkružuje Mitanovu poslednú prózu Zjavenie (2005),
ktorú samotný autor označil za román generácie.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...