„Odejmeš-li právo, čím jiným pak bude stát než velkou loupežnou
hordou?“ Tato slova sv. Augustina (354-430), římského biskupa
severoafrického Hippa, připomněl papež Benedikt XVI. v září roku
2011 během své promluvy v Bundestagu. Své krajany tak vyzval k
obnovení demokratického právního státu, opuštění pozitivismu a
návratu k přirozenosti a rozumu. Stalo se to dva roky poté, co se
zhroutil demokratický právní stát v České republice a takřka dva
roky před tím, než se totéž stalo v Evropské unii, konfederaci
států evropského Západu. Tato kniha přináší svědectví o tom, jak se
myšlení osob, zastávajících důležité funkce, vymklo jejich i naší
kontrole, což vede ke stále se prohlubující krizi naší kultury.
Autor během sedmi let shromáždil písemné důkazy o tom, že se
Ústavní soud ČR, Nejvyšší správní soud, soustava soudů a státních
zastupitelství České republiky i vrcholné orgány Evropské unie
(Evropská komise, Evropský soudní dvůr) i Rady Evropy (Evropský
soud pro lidská práva) staly nefunkčními, načež byly obsazeny
organizovaným zločinem. Cílem této knihy je tento kolaps zbrzdit,
vyvolat snahu o potřebnou nápravu a dosáhnout stabilizace
společnosti, a to s vědomím, že: „. . . když kterýkoli úřad
neuznává nebo porušuje lidská práva, pak nejenže neplní své
povinnosti, ale jeho nařízení nemá žádnou závaznou moc“. (Jan
XXIII., encyklika Pacem in terris, 61.)
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...