Významný norský historik a teoretik architektury, známý u nás
především do češtiny přeloženou knihou Genius loci, analyzuje v tomto díle základní
rysy charakteristické pro moderní architekturu vůbec a její
vývojové fáze od premoderních počátků koncem 19. století do
postmodernismu a nových trendů na počátku 21. století. Vychází z
rozboru základních vlastností „nového světa“ a postavení člověka v
něm jako vstupního a trvalého činitele. Popisuje specifické
prostředky, jimiž architektura nové vnímání světa zprostředkuje
(volný půdorys, otevřená forma) a použití těchto prostředků v
hlavních oblastech architektonické tvorby (bydlení - obytný dům;
občanské instituce - veřejné budovy; město). Zvláštní pozornost
věnuje problematice významu v architektuře a jejímu průmětu do
různých dílčích a časových principů (regionalismus, monumentalita,
architektura místa). Při zpracování tématu uplatňuje autor
fenomenologický přístup; i tomu lze děkovat, že nejde o suchou
učebnicovou četbu, nýbrž text, v němž odborná látka je podána
způsobem odrážejícím hloubku autorova „prožívání architektury“ a
morální východiska jeho pohledu a názorů.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...