Princip předběžné opatrnosti je druhým románem mladého
francouzského spisovatele Matthieua Junga. Název odkazuje k jedné z
klíčových ekologických zásad moderní společnosti vůbec, podle níž
"vždy, když existuje riziko možného nebezpečí, je třeba jednat tak,
jako by toto nebezpečí bylo reálné". A to i v případě, že riziko
není zcela ověřené. Podle definice Evropské komise z 2. února 2000
je třeba užít principu předběžné opatrnosti vždy, "když existuje
alespoň předběžný vědecký názor, že je opodstatněný důvod k obavám
před riziky poškození životního prostředí či zdraví lidí, živočichů
a rostlin, která by mohla narušit základní princip vysoké úrovně
ochrany životního prostředí". Autor s ironií popisuje paradox mezi
všudypřítomnou, až orwellovskou solidárností a péčí státu o blaho a
zdraví občanů na jedné straně a stále tvrdšími mezilidskými a
pracovními vztahy na pozadí doutnající hospodářské krize a
nejistoty začátku 21. století na straně druhé. Hlavní hrdina,
Pascal Ebodoire, záměrně tuctový burzovní makléř a otec rodiny, je
posedlý "nulovou rizikovostí" a pečlivě se vyhýbá všemu, co by
mohlo ohrozit byť jen jeho dobrou náladu, jako například četba
Michela Houllebecqa, Goliáše současné francouzské literatury, s
nímž román nepřímo polemizuje, hlásaje "zúžení bitevního pole". Aby
ochránil sebe i své blízké, rozhodne se Pascal dovést princip
"správného" života ad absurdum. Princip předběžné opatrnosti se tak
stává zábavnou, i když znepokojivou společenskou bajkou o stavu
současné společnosti.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...