Po úspěšné publikaci Dějiny československého komiksu 20. století se
polovina jejího autorského týmu vydala ještě hlouběji do minulosti,
k samotným počátkům domácí tradice obrázkového seriálu, které lze
klást do poloviny 19. století a které dosud zůstávaly zcela
neprozkoumány a nepopsány. Předkládaná kniha si neklade za cíl
stanovit přesné datum či konkrétní dílo coby „počátek domácího
obrázkového seriálu“, ale podrobně mapuje tendence, které k
ustavení domácí varianty komiksové tvorby vedly, a sleduje vlivy,
jež toto formování spoluutvářely. Pramenný průzkum desítek dobových
periodik vydávaných v češtině a slovenštině na území tehdejšího
Rakouska-Uherska umožnil identifikovat a rozlišit jednotlivé
protokomiksové formy 19. století, jak se postupně v domácím
prostoru představovaly a prosazovaly, vymezit jejich hranice i
vzájemné vztahy. Sledovány byly rovněž vazby těchto zárodečných
obrázkových seriálů ke karikatuře, novinové ilustraci a dalším
souběžně se vyskytujícím „konkurenčním“ formám, stejně jako jejich
vliv na pozdější tradici domácího komiksu i kontext dobové tvorby
zahraniční. Publikace určená všem zájemcům o domácí obrázkový
seriál, ale i obecněji vizuální či tiskovou kulturu 19. století,
nahlíží optikou „komiksu před komiksem“ i práce známých českých
výtvarníků, ilustrátorů a karikaturistů, jako byli např. Josef
Mánes, Karel Václav Klíč, Mikoláš Aleš nebo Artuš Scheiner, jejichž
tvorba je tak v tomto kontextu nově interpretována. Bohatě
ilustrovaný svazek ale samozřejmě představuje i tvorbu řady
dalších, dnes mnohdy pozapomenutých autorů, kteří se různým
variantám obrázkového seriálu v dobových tiskovinách věnovali
(např. Karel Ladislav Thuma nebo Karel Krejčík. Vychází jako výstup
výzkumného projektu GA ČR za podpory a Filozofické fakulty
Univerzity Palackého v Olomouci Ministerstva kultury ČR.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...