Anglický spisovateľ Algernon Blackwood (1869 – 1951) je jedným z
najoriginálnejších klasikov weird fiction či strašidelnej
fantastiky. V mladosti sa zaoberal hinduizmom, védántou a
budhizmom, zaujímal sa o okultizmus a ezoteriku. V Toronte sa stal
jedným zo zakladajúcich členov Teozofickej spoločnosti a v roku
1899 po návrate do Londýna vstúpil do Hermetického rádu Zlatého
úsvitu. Počas svojho života precestoval Ameriku, Európu, navštívil
aj Egypt a Východ. Bol veľmi plodným spisovateľom – napísal dvanásť
románov, vyše dvesto fantastických poviedok, autobiografiu, dve
divadelné hry, reportáže a eseje. Blackwoodovi ide o „expanziu
vedomia“, ktorá nastáva napríklad vďaka duševnej chorobe alebo
otrasu, spôsobenému náhlym pocitom obrovského strachu alebo
absolútnej krásy. Rozšírené vedomie prekračuje obmedzenia, ktoré na
našu existenciu kladú zákonitosti času a priestoru. Blackwood sám
nepokladal reálny empirický svet za pravú skutočnosť. Tvorbu tohto
anglického spisovateľa si nesmierne cenil aj legendárny otec
kozmickej hrôzy Howard Phillips Lovecraft, pre ktorého bol veľkým
inšpirátorom. Blackwood je podľa Lovecrafta „absolútnym a
nepochybným majstrom strašidelnej atmosféry“. Vyzdvihol
Blackwoodovu „myšlienku nereálneho sveta, ktorý neustále klope na
dvere nášho“. Tento výber obsahuje najvýznamnejšie Blackwoodove
diela: novely Vŕby, Wendigo, Tajný kult, Poslucháč, Max Hensig a
množstvo ďalších.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...