Monografie připomene sté výročí pražských anglických studií, která
byla oficiálně ustavena v roce 1912 jmenováním Viléma Mathesiuse,
zakladatele Pražského lingvistického kroužku a prvního profesora
anglického jazyka a literatury na Univerzitě Karlově. Kromě
přehodnocení práce hlavních představitelů (Mathesius, Vančura a
další) a posuzování vývoje na literaturu orientovaných pražských
studií angličtiny a s ohledem na pražský strukturalismus, se kniha
zaměří na metodologické problémy oboru v souvislosti s transformací
humanistické a stejně tak moderní filologie, hledání souvislostí
mezi dvěma historicky odlišnými interdisciplinárními projekty:
humanistickou filologií a strukturalistickou sémiologií. Spolu s
Paulem de Man, lze tento odkaz identifikovat jako problém rétoriky
- jeho těžko postřehnutelné postavení mezi gramatikou a logikou,
strukturou a významem a performativitou a hodnotou jazyka.
Přehodnocení tohoto problému se zdá mít zásadní význam pro
pochopení dynamiky současné transformace filologie a
strukturalistické metodologie, jež jsou diskutovány v závěrečné
části. Další zásadní metodologický problém je metodologie literární
historie. Ačkoli se představitelům pražských anglických studií
podařilo překonat ztuhlost synchronních postupů, jejich zpracování
dynamických struktur je stále značně poplatný tradičním pojetí
funkce a hodnoty. Kniha je rozdělena do dvou částí: první se
pokouší přehodnotit význam odkazu Mathesiuse (v literární teorii,
historii a teorii překladu) a jeho následovníků (především Zdeňka
Vančury a Jaroslava Hornáta), druhá zkoumá různé souvislosti a
důsledky pražského strukturalismu, od politických aspektů ruských
formalistických teorií, přes estetiku groteskní strukturalistické
psychoanalýzy a nedávné textové genetiky.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...