Psychológia sa v ostatnom období stala súčasťou profesijného
poznania mnohých povolaní. Dnes už nikto nespochybňuje význam
psychologickej prípravy učiteľov či zdravotníkov a mnohých ďalších
profesií. Pred psychológmi tak stojí výzva, ako predstaviť a
pretaviť svoju disciplínu do podoby vhodnej pre prípravu tzv.
„nepsychologických“ profesií, do podoby, ktorá nebude výrazne
redukovať či znižovať odbornosť psychologického poznania a súčasne
bude dostatočne reagovať na potreby daného odboru alebo profesie.
Absolventi rôznych foriem vzdelávania by mali získať určitý prehľad
o psychologickej vede a praxi a vedieť tieto poznatky aplikovať na
vlastné prežívanie a správanie, či prežívanie a správanie iných, v
rôznych osobných, študijných a pracovných situáciách. Pre označenie
tejto spôsobilosti sa používa aj pojem psychologická gramotnosť.
Budovať psychologickú gramotnosť učiteľov znamená rozvíjať nielen
ich psychologické poznatky, ale aj schopnosť prepájať tieto
poznatky s konkrétnym kontextom diania v školskej triede a pretaviť
ich do konkrétneho konania a reagovania vo výučbových situáciách.
Kapitoly publikácie chronologicky predstavujú jednotlivé vývinové
obdobia, pričom v úvodnej kapitole stručne charakterizujeme vývin
ako celoživotný proces a jeho vzťah k učeniu. Každá kapitola
následne predstavuje stručnú charakteristiku daného vývinového
obdobia a následne sa venujeme jednotlivým oblastiam vývinu:
telesnému vývinu, vývinu reči, kognitívnemu, citovému a sociálnemu
vývinu a vývinu osobnosti.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...