Ve velkolepém panoramatickém záběru onoho dlouhého evropského
století od Francouzské revoluce (1789) do pruského masakru
civilistů ve Flandrech (1914) líčí významný anglický historik
politický zápas křesťanských církví s emancipačním, liberálním
národním státem na pozadí humanistických kultů – Robespierrova
jakobínského deismu, comtovské Velké bytosti lidstva,
saint-simonovského a marxistického beztřídního ráje budoucnosti – s
jejich zatím ještě komickou, protože předtotalitní občanskou
liturgií a rituály odvozenými z křesťanství. Politická náboženství
měla paradoxně původ v racionalismu osvícenství, tedy v osvícenském
kultu člověka, osvěty a rozumu, z něhož vychází i prakticky celá
historiografie 20. století, která považuje náboženství za pouhou
dekoraci socioekonomického vývoje, aniž by zaregistrovala, že se
sekularizovala pouze Evropa. Klíčem k porozumění evropskému vývoji
je právě rozumářská utopická víra v dokonalé společenské
uspořádání, jež zatratila křesťanskou transcendenci i posmrtnou
spásu a stává se vražedným plánem na totální přestavbu tohoto světa
– předznamenaným už jakobínskou genocidou ve Vendeé. Burleigh
názorně dokládá, jak v kotli pozemských ideologií ve století stále
ještě křesťanském dozrávaly plány, z nichž se později zrodila
dvojčata nacionálního a internacionálního socialismu. Dílo na
výsost aktuální možná povede i k zamyšlení nad budovatelským plánem
nové Evropy.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Pozemské mocnosti - Politická náboženství od Velké francouzské revoluce do 1. světové války je 29,80 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...