Dnešní veřejná sociální politika narušuje principy povinné sociální
solidarity a systémově nevyváženými ekonomickými (spořícími) zásahy
ohrožuje část populace sociálním vyloučením. Tato monografie
pojednává o rozdílu mezi dobrovolnou a povinnou solidaritou a o
povaze a rolích povinné sociální solidarity v evropské civilizaci.
Rozebírá přednosti a rizika povinné sociální solidarity. Dobrovolná
solidarita zahrnuje především altruismus, filantropii a humanitární
pomoc a je produktem křesťanských kořenů evropské civilizace.
Vyústila v uznání lidských práv mezinárodními úmluvami i ústavní
listinou ČR, které zajišťuje povinná sociální solidarita. Ta je
organizovaná státem, hrazená z veřejných rozpočtů a zahrnuje
všechny formy sociálního pojištění, sociálního zaopatření, sociální
péče a sociálních služeb. Rozsah povinné solidarity je determinován
nezadatelnými sociálními právy (sociální doktrínou státu),
zpravidla upravenými ratifikovanými mezinárodními smlouvami. Výklad
problému v této monografii je veden v historické, teoretické,
analytické a praktické poloze, včetně vymezení právního rámce.
Právní rámec sociálních reforem je kriticky analyzovatelný. Přitom
jsou využity autorovy osobní zkušenosti, které získal při účasti v
odborných týmech Mezinárodní organizace práce, Světové banky a EU
na sociálních reformách v celé řadě evropských i mimoevropských
států. Pracoval či spolupracoval na politice zaměstnanosti, její
právní úpravě, na formulacích podmínek práce, na programech
sociální reformy, na reformě financování zdravotnictví a sociálního
pojištění a na reformách sociální péče a pomoci.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...