Pokračování literárních deníků z pera literárního historika a
kritika Vladimíra Novotného, které vycházely v letech 2014 až 2018
pod názvem Řádečky a zaměřovaly se na rok kalendářní, zatímco nový,
předkládaný svazek zahrnuje jeden rok pisatelova života (od srpna
2016 do srpna 2017).Opět sice jde o specifickou formu deníkových
záznamů, v nichž se důraz klade na reflexi jednak peripetií
individuálního lidského života počínaje vstupem do pokročilého
kmetského věku, jednak soudobého literárního dění, nahlíženého z
mimovelkoměstského ústraní. Stranou nezůstávají ani jiné kulturní
sféry. Ačkoli jde o poetiku literárních záznamů, vznikajících
souběžně s autorovou literárně kritickou a literárně historickou či
esejistickou činností, tyto hutné několikařádkové sekvence jsou
označovány i za „deník v próze“. Pisatel usiluje o beletristické
ztvárnění jednotlivých postřehů a prožitků a v daném duchu
komponuje, pokaždé ve striktně dodržovaném rozsahu, své někdy
každodenní, jindy nekaždodenní paradeníkové zápisky. Právě s
přihlédnutím k tomuto ladění byly již dřívější Řádečky kritikou
charakterizovány též jako „román v deníku“ a takto mohou být
pojmenovány i Postřádečky: rovněž usilují o symbiotický způsob
podání, jakož i o reflexivní skloubení literárního a dokumentárního
hlediska. Sice zcela záměrně vznikaly jako časové, snaží se však na
rozdíl od jiných deníkových knih promlouvat taktéž coby mimočasové
či dokonce i nadčasové. Zároveň v nich do určité míry jde o
retrospektivní svědectví o životní a tvůrčí filosofii generace
zformovávající se v atmosféře nadějeplných i zklamání plných
šedesátých let 20. století.
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...