Kniha sleduje málo známe, ale rovnako vzrušujúce obdobie po podpise
Satmárskeho mieru medzi kurucmi a cisárskou armádou v roku 1711.
Existuje dostatok faktov, že povstalci vedení kniežaťom Rákocim
naďalej pokračovali v tajnej príprave na novú etapu povstania a že
práve Liptov bol jedným z centier týchto príprav. Vyžadovalo si to
dôkladné utajenie takýchto príprav a ich zamaskovanie napríklad vo
forme zbojníckych aktivít a prechodu na iné, modernejšie formy
odboja proti Viedni. Generál cisárskych vojsk Ladislav Ebergéni
sedel na koni uprostred jednotky vojakov tiahnucich z Oravy do
Liptova a zadíval sa na ruiny likavského hradu. Generál mal za
sebou úspešnú výpravu, podarilo sa mu obsadiť Oravský hrad a
následne posilniť pozície Viedne v celej stolici. Teraz konštatoval
sám pre seba, že hrad Likava sa po toľkých bitkách a obliehaniach
už nespamätá a bude sa ďalej rozpadať. Hrad v uplynulých rokoch
prechádzal neustále z cisárskych rúk do kuruckých a naopak. Boje
zapríčinili, že hrad ako sídlo kráľovskej komory už skončil, tá
preniesla svoj úrad spravujúci kráľovské majetky v dolnom Liptove
do Kaštieľa svätej Žofie v Ružomberku. Práve tam teraz generál
smeroval, aby zistil, aké sú pomery v župe ešte skôr, ako potiahne
ďalej na východ likvidovať zvyšky kurucov, kam už predtým vyslal
skupinky jazdcov ako pátracie patroly.
Vývoj ceny
Aktuálna Ø cena knihy Posledný liptovský kuruc je 12,82 €
Rímska ríša sa na vrchole svojho rozmachu dostávala do čoraz
búrlivejších pomerov, keď bola napádaná rôznymi kmeňmi spoza
vonkajších hraníc ríše a zároveň v jej vnútri vznikali rozpory
medzi samotnými Rimanmi. Marcus Aurelius sa stal cisárom práve v
takýchto pohnutých časoch. Väčšiu časť svojej vlády bol nútený
prežiť medzi vojskom v odľahlých častiach ríše v bojoch za
zachovanie jej celistvosti a v snahe usporiadať pomery po často
vznikajúcich rozbrojoch. Životné skúsenosti počas mnohých takto
prežitých rokov mu umožnili, aby si v neskoršom čase svojho života
vytvoril ucelený pohľad na ľudské bytie a strasti s ním spojené. Je
známy ako cisár, ktorý sa výrazne zaujímal o filozofiu, o poznanie
ľudskej duše, pričom bol silným zástancom stoicizmu. Marca Aurelia
preslávila jednak jeho výnimočná schopnosť udržiavať i počas
problematických pomerov celistvosť ríše a riešiť zložité problémy,
a tiež jeho filozofické dielo Myšlienky k sebe samému. Dielo
napísal v posledných rokoch svojho života a začal ho písať na území
Kvádov pri Hrone, teda na území dnešného Slovenska. V Myšlienkach
zhŕňa svoje životné skúsenosti a s umiernenosťou sa ponára do úvah
o podstate sveta a o jeho princípoch. Okrem vlastných názorov
uvádza i množstvo myšlienok iných autorov, čo svedčí o jeho
mimoriadne vysokej vzdelanosti. Myšlienky Marca Aurelia sú veľmi
pôsobivé a je z nich zrejmé, že ich autor bol znamenitý muž, ktorý
sa obdivuhodným spôsobom dokázal zamýšľať nad ľudskou existenciou.
Publikáciu dopĺňa úvodná štúdia Miloslava Okála Život a dielo Marca
Aurelia.
Stále hľadáte nejaké knihy on-line a už Vás nebaví prechádzať všetky e-shopy?
Nájdite všetky knihy, ktoré si chcete kúpiť. Pridajte si ich do košíka a nechajte nás, aby sme porovnali ceny a dostupnosť e-shopov s knihami a zobrazili Vám tie najvýhodnejšie ponuky!
Potom už stačí len prejsť do vybraného e-shopu a knihy si objednať...